Načo sa spovedať?

– Kvôli zmiereniu sa s Bohom, s ľuďmi (ublížili sme láske) a náprave toho, čo sme pokazili (sami to nedokážeme).

Najprv však potrebujeme pochopiť, ako dochádza k hriechu, ktorý ničí vzťah s Bohom a ľuďmi, aby sme ho včas vedeli spozorovať, pomenovať a vzdialiť sa od neho.

Ohrozenie vzťahov vzniká pri pokušení človeka. Čo je podstatou pokušenia by sa dalo vyjadriť takto:

Ponuka, ktorá hovorí: „Bez Boha a bez Jeho spoločenstva s človekom (Cirkvi), mimo viery sa nachádza niečo poctivejšie, opravdivejšie, morálnejšie, spravodlivejšie, ľudskejšie, lepšie pre život. Mimo viery je možné byť slobodnými, radikálnejšími a bez prekážok a zábran vykročiť na cestu dobra a spravodlivosti a tiež mať absolútnu možnosť vysporiadať sa so všetkými, ktorí by tejto ceste prekážali. V mene tejto dobroty, ktorej kritériá si človek stanovil sám,  je možné užívať si, iných obmedzovať, väzniť, mučiť, odstraňovať a tváriť sa ako dobrodinca ľudstva. V mene tejto „slobody“ sa rozhodujeme podľa seba, podľa toho, ako sa cítime, či po čom túžime – bez ohľadu na Darcu, bez ohľadu na blížnych (ľudí i prostredie, v ktorom žijeme) bez ohľadu na cieľ človeka, ktorým je Absolútno*.“

Tu sa ukrývajú naše dôvody, prečo sme ochotní ubližovať láske, ktorá pochádza od Boha. Odtiaľto plynie to, čo ničí naše vzťahy a ubližuje našim blížnym a prostrediu, v ktorom žijeme.

*O spomínanom ABSOLÚTNE – túžbe nášho srdca hovorí sv. Augustín: „Stvoril si nás pre seba Pane a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe“ (Sv. AUGUSTÍN: Vyznania, Devín: Vydavateľstvo Lúč, 1998. 1, 1.) Pokušenie ide proti tejto túžbe.

Pozri aj: Gn 3, 1-24, Jn 5, 17-30, Jn 6, 66; Jn 10, 31-33;

Príprava na sviatosť zmierenia (svätú spoveď) začína spytovaním  svedomia:

Potrebné je pravidelne uvažovať a spytovať si svedomie, či do nášho života nevstupuje to, čo ponúka pokušenie, ktoré otupuje vnímanie dobra a nakoniec vzdiali človeka od Boha, od iných a aj od seba samého – od jeho cieľa. Podobne je to s nápravou. Nestačí vyznávať a ľutovať hriechy, treba naprávať to, čo sme pokazili. Ak to bolo verejne, tak je potrebná verejná náprava – kvôli pohoršeniu, ktoré vzniklo. Nezabudnime že, na zmierenie sú potrební dvaja. Začína to vo vzťahu ja a Boh. Ja, ktorý si priznám vinu a Boh, ktorý mi odpúšťa a privádza k tým, s ktorými sa mám zmieriť. Toto je potrebné vykonať ešte pred sv. spoveďou.

Pomôcka na prípravu na sviatosť zmierenia napr.: sviatosť zmierenia a príprava (1)

Podľa udalosti „pokúšanie Pána Ježiša na púšti“ (Lk 4, 1-13) môžeme rozdeliť oblasti pokúšania a teda krehkosti človeka do troch oblastí – nemiernych túžob človeka:

– túžime po príjemne (pôžitku) a bojíme sa bolesti tak, že sme schopní zabudnúť na Boha a na iných a počúvať to, čo je proti nim, resp. nemá nič spoločné s láskou (iba s egoizmom a individualizmom). To je oblasť telesnej žiadostivosti.

– túžime po obdive a uznaní tak, že sa dostaneme do pozície povyšovania nad iných a dokonca pohŕdame inými. (Chceme byť ako Boh bez Boha a mať slávu bez konkurencie…, máme problém tešiť sa z úspechu iných. Zakladáme si na svojej šikovnosti, akoby sme mohli dosiahnuť plnosť života a večnosť bez spolupráce s inými.). Táto oblasť nás ľahko privádza do postoja pýchy.

– túžime po moci a vlastníctve, ktoré môže iným ubližovať, oberať ich o slobodu a dôstojnosť.

Je vhodné, aby sme sa pravidelne venovali spytovaniu svedomia. Ide o duchovnú hygienu potrebnú na to, aby sme spoznávali, čo posilňuje vzťahy a vyhýbali sa tomu, čo ich zraňuje. Podobne je to veľmi vhodné aj pre prípravu na sviatosť zmierenia, pretože hriechy treba vyznať čo najpravdivejšie, jasne, výstižne, stručne, s úprimnou ľútosťou a túžbou napraviť sa.

Čo nás odlúči od Kristovej lásky? (Rim 8, 31-39)

Prvá svätá spoveď

Príprava na prvé prijatie sviatosti zmierenia (na prvú svätú spoveď) sa koná súčasne s prípravou na prijímanie Eucharistie (na prvé sväté prijímanie) v dni určené kňazom zodpovedným za prípravu. Pred prvým sv. prijímaním je vhodné aj viackrát pristúpiť k sviatosti zmierenia (po dohodne s kňazom).

Sviatosť zmierenia

Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili spoločenstvo Cirkvi. Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravodlivenia. Cirkevní Otcovia predstavujú túto sviatosť ako „druhú [záchrannú] dosku po stroskotaní, ktorým je strata milosti“.

Sviatosť pokánia, ako všetky sviatosti, je liturgickým slávením. Riadnymi zložkami slávenia sú: pozdrav a prežehnanie sa; čítanie Božieho slova na osvietenie svedomia a na vzbudenie ľútosti; povzbudenie k ľútosti; spoveď, ktorou sa uznávajú hriechy a vyznávajú sa kňazovi; uloženie a prijatie pokánia; kňazovo rozhrešenie; modlitba poďakovania a prepustenie s kňazovým požehnaním.

Po skončení sviatosti zmierenia je potrebné chvíľku zotrvať a poďakovať v modlitbe za sv. spoveď, dôležité je nezabudnúť vykonať úkon kajúcnosti (pokánia) a snažiť sa vyhýbať pokušeniam a konať dobro na nápravu.

Duchovné účinky sviatosti pokánia sú:

• zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získava milosť (účasť na Božom živote);
• zmierenie s Cirkvou;
• odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy;
• odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov;
• pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha;
• vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.

Individuálne a úplné vyznanie ťažkých hriechov, po ktorom nasleduje rozhrešenie, je jediným riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou. (Čo sa hovorí o sviatosti zmierenia v Katechizme katolíckej Cirkvi pozri v KKC 1422-1498)

Vysluhovanie sviatosti zmierenia v našej farnosti:

SPOVEDANIE:

Pondelok – Nedeľa pri všetkých sv. omšiach
Pred prvým piatkom (štvrtok – piatok) od 16:30 hod.

V Bánovej: po sv. omšiach na požiadanie a v prvopiatkový týždeň – vo štvrtok a piatok hodinu pred večernou sv. omšou